Wednesday, May 18
Rat race
Stáva sa pomaly pravidlom, že odmlka u mňa signalizuje prebytok impulzov a nie naopak, ako by sa mohlo zdať. A že sa ich za posledný mesiac nazbieralo.
Pripravujem pokračovanie andalúzskych pamätí. Pokročila som v poznatkoch, ako vliezť oknom keď vás nepustia dverami (na index Google), aj keď sú to zatiaľ len domnienky. Vyjednávania o revaluácií čínskeho juanu pomaly začnem ignorovať, okrem toho že pridávajú počty slov do správ nevedú zatiaľ nikam. No a pekný nápad, ktorý úplne skvele vystihuje podstatu programového vyhlásenia vlády zrealizovali na Patria.cz.
Tento týždeň som uvažovala nad tým, prečo sú ľudia k sebe zbytočne odporní, kde je chyba. Zdá sa mi, že vonkajšia pohoda objektívne neexistuje a každý si ju musí vytvoriť sám. Svet je príliš disharmonické miesto, nabité protichodnými záujmami ktoré ženú našu milú spotrebnú spoločnosť dopredu. Bez toho by sa asi kapitalizmus zrútil a tak je harmónia vytlačená na okraj záujmov povinnosťami, obavami - nechcem priamo písať paranoiou, alebo tým že vám to proste neprejde. S ňou spojená krása a radosť je veľmi cenná a háklivá rastlinka, potrebuje vyberanú starostlivosť, nadštandarné podmienky a čo ju nezabije ju nakoniec (ako to už býva), posilní. Čert sa v tom má vyznať.
