Tuesday, October 25
Radšej hamovať
Dodnes ma vie podráždiť postoj ľudí, čo si myslia že ekonómia je primitívna paveda a všetko zvládnu sedliackym rozumom. S týmto prístupom sa s obľubou púšťajú do filozofovania o ekonomike, finančných trhoch, cene ropy a podobne. Krásny príklad ako to môže dopadnúť, keď sa pustíme do nekompromisnej analýzy bez znalostí pojmového aparátu a neraz aj súvislostí samotných, prišiel dnes od kolegu ako bežný spam. Je tak báječný že ho uvádzam takmer celý.
---------------------
Subject: Fw: Zmeny v daniach alebo budeme chudobnejší o 13. 425 SKK ročne
Priatelia, zmeny, ktoré plánuje ministerstvo financií sú pre pracujúcich urážajúce. My pracujúci ľud tejto republiky protestujeme proti pripravovanej zmene. Preto prosím rozpošlite tento forward všetkým svojím známym čo najskôr. Nedopustíme, aby si s nami ministerstvá robili to čo sa im zachce. Veď oni tu majú byť pre občana nie občan pre nich.
O čo ide ?
- Navrhujú zrušiť nezdaniteľné minimum (momentálne 87.936 SKK ročne, čo predstavuje úsporu na dani 16.708 SKK)
- Namiesto toho zaviesť daňový bonus na zamestnanca 1440 SKK mesačne (tj. 17.280 ročne - čo predstavuje úsporu na dani 3.283 SKK)
TJ : Vážený všeobecne povedané všetci, ktorý máte hrubý príjem vyššíako 7.328 SKK po pripravovanej reforme dostanete o 13.425 SKK menej peňazí na Váš bankový účet (=16.708 - 3.283). Ako protiargument však slúži to, že tí ktorí zarábajú min. mzdu si prilepšia o 300 SK = fantastické riešenie ?!?
Malá kalkulácia:
cca 1 mil ludí republiky zarába viac ako 7.328 SKK. A tak naša milá vláda získa 13,425 mld SKK ročne na látanie dier v rozpočte = výborné riešenie. Ľuďom zalepíme oči tým, že im zvýšime príspevok na dieťa o 1,5 mld ročne. Otázka??? kde pôjde zvyšných našich 11,825 mld???????? Chceme byť chudobnejší o 13.425 SKK ročne??????????
Prosím pozrite si nasledovný článok uverejnený v HN (v tlačovej podobe uverejnený 19/10/2005)
http://hnonline.sk/3-22737765-zmeny+daniach-k00000_detail-9b
----------------------
Subject: Fw: Zmeny v daniach alebo budeme chudobnejší o 13. 425 SKK ročne
Priatelia, zmeny, ktoré plánuje ministerstvo financií sú pre pracujúcich urážajúce. My pracujúci ľud tejto republiky protestujeme proti pripravovanej zmene. Preto prosím rozpošlite tento forward všetkým svojím známym čo najskôr. Nedopustíme, aby si s nami ministerstvá robili to čo sa im zachce. Veď oni tu majú byť pre občana nie občan pre nich.
O čo ide ?
- Navrhujú zrušiť nezdaniteľné minimum (momentálne 87.936 SKK ročne, čo predstavuje úsporu na dani 16.708 SKK)
- Namiesto toho zaviesť daňový bonus na zamestnanca 1440 SKK mesačne (tj. 17.280 ročne - čo predstavuje úsporu na dani 3.283 SKK)
TJ : Vážený všeobecne povedané všetci, ktorý máte hrubý príjem vyššíako 7.328 SKK po pripravovanej reforme dostanete o 13.425 SKK menej peňazí na Váš bankový účet (=16.708 - 3.283). Ako protiargument však slúži to, že tí ktorí zarábajú min. mzdu si prilepšia o 300 SK = fantastické riešenie ?!?
Malá kalkulácia:
cca 1 mil ludí republiky zarába viac ako 7.328 SKK. A tak naša milá vláda získa 13,425 mld SKK ročne na látanie dier v rozpočte = výborné riešenie. Ľuďom zalepíme oči tým, že im zvýšime príspevok na dieťa o 1,5 mld ročne. Otázka??? kde pôjde zvyšných našich 11,825 mld???????? Chceme byť chudobnejší o 13.425 SKK ročne??????????
Prosím pozrite si nasledovný článok uverejnený v HN (v tlačovej podobe uverejnený 19/10/2005)
http://hnonline.sk/3-22737765-zmeny+daniach-k00000_detail-9b
----------------------
Článok som si pozrela. Zarazilo ma totiž, že pisateľ nerozlišuje medzi pojmami nezdaniteľné minimum a daňový bonus. Ale stále som mu dávala šancu, že pointa bude niekde inde. Nebola.
Titul znie „Samospráva, ktorá príde o peniaze, tvrdí, že minister financií Ivan Mikloš nesplnil, čo sľúbil“. Keď štát podľa odhadov autora spamu vyberie o 13,425 mld. Sk na daniach viac, kde potom budú? Prešla som predvolebné ciele ako „Zmeny v daniach majú znížiť nezamestnanosť“ a „Od budúceho roka stúpne daňový bonus na dieťa o 90 korún“, dobre, dobre, jasne. Ďalšia časť článku sa zaoberá redistribúciou daní medzi štátnym rozpočtom, samosprávami a VÚC. „Dostanú menej“ je naozaj príznačné už pri letmom pohľade na tabuľky v závere článku. Všetky položky plánovaných daňových príjmov jednotlivých orgánov sú pri navrhovanom novom systéme nižšie, a to aj u štátu. Kde je spomínaných 13,425 mld. Sk, ktoré štát takto vyryžuje?
Čítam článok ďalej. „Zavedenie nové bonusu na zamestnanca a zvýšenie bonusu na dieťa ukrojí z príjmov samospráv. Im totiž patrí takmer celý výnos dane z príjmov. Obe opatrenia znížia výnos z dane zhruba o pol druha miliardy korún“.
Novopečeného ekonomického analytika zjavne podráždila veta „Uvažuje, že zruší nezdaniteľné minimum (zhruba 90-tisíc korún). Pointa je totiž v tom, že nezdaniteľné minimum znižuje základ dane a daňový bonus znižuje daň samotnú. To znamená, že pri uplatňovaní nezdaniteľného minima 87.936 ročne predstavuje zníženie dane (približne)
87.936 * 19% = 16.707 Sk ročne
To je na mesiac 1.392 Sk
Navrhovaný daňový bonus, t.j. suma o ktorú by sa vypočítaná daň následne znížila je 1.440 Sk. To znamená, že pre občanov zarábajúcich viac než 7.328 Sk mesačne je efekt opatrenia neutrálny, dokonca mierne pozitívny.
Zrnko múdrosti si odnáša neznámy pisateľ do fóra pod spomínaným článkom, ktorého výtvor práve koluje slovenským internetom.
87.936 * 19% = 16.707 Sk ročne
To je na mesiac 1.392 Sk
Navrhovaný daňový bonus, t.j. suma o ktorú by sa vypočítaná daň následne znížila je 1.440 Sk. To znamená, že pre občanov zarábajúcich viac než 7.328 Sk mesačne je efekt opatrenia neutrálny, dokonca mierne pozitívny.
Zrnko múdrosti si odnáša neznámy pisateľ do fóra pod spomínaným článkom, ktorého výtvor práve koluje slovenským internetom.
Thursday, October 20
Mexická vlna
Tretie dielko Maxima E. Matkina mi ozrejmilo nevyhranené pocity, ktoré som mala pri čítaní Polnočného denníka a Láska je chyba v programe. Miestami až skvostná irónia mestského pseudointelektuálskeho prostredia, kde sa každý snaží odlíšiť a zároveň byť in, inšpirovaná populárnymi extrémizmami a úchylkami musela zdvihnúť nejedného idealistu zo stoličky. Matkin spojil kvantá krčmových príbehov a sympaticky sa v tom váľa. Jeho knižky sú dobrou frčkou do nosa, krivým zrkadlom doby - kto hľadá osvetu tam ju nenájde.
Mexická vlna je iná. Hoci mi reflexie na detstvo v socializme, nežnú revolúciu a august 68 po množstve českých filmov lezú na nervy a často mi neprídu ani zvlášť vtipné (napr. spamy „Zaspomínajte si“, kde sú vyfotené Bajo žuvačky a Lesná zmes), v tomto prípade ma zaujala nenápadná zmena štýlu. Matkin ubral sarkazmu a odkrýva viac - občas až príliš. Kvôli množstvu obscénnych pasáží to nie je práve ideálne čítanie do autobusu, kde vám unudení spolucestujúci nakúkajú cez rameno :o)
Mexická vlna je iná. Hoci mi reflexie na detstvo v socializme, nežnú revolúciu a august 68 po množstve českých filmov lezú na nervy a často mi neprídu ani zvlášť vtipné (napr. spamy „Zaspomínajte si“, kde sú vyfotené Bajo žuvačky a Lesná zmes), v tomto prípade ma zaujala nenápadná zmena štýlu. Matkin ubral sarkazmu a odkrýva viac - občas až príliš. Kvôli množstvu obscénnych pasáží to nie je práve ideálne čítanie do autobusu, kde vám unudení spolucestujúci nakúkajú cez rameno :o)
Celkový dojem je veľmi fajn, hoci sa neviem ubrániť dojmu že pointa celého príbehu je predaná príliš lacno - škoda.
Osobne mi je ukradnuté, kto je MEM, no myslím, že by ma odhalenie jeho identity zvlášť neprekvapilo.
Monday, October 17
Požičanie auta v PT
Presnejšie v OPO, na letisku v Porte. Požičanie auta stojí viac ako v Španielsku, a to úplne plošne, či u nadnárodnej alebo lokálnej požičovne. Portugalci sú totiž pretekári, nadpriemerne zomierajú na diaľniciach a navyše sa tam kradne viac ako inde. Nechali sme sa presvedčiť tipom v Lonely Planet a preskúmali ponuku Autos Abroad. Ceny boli priateľské, najmä pár mesiacov dopredu a tak sme s rozhodli. Voucher potrebný na prevzatie auta prišiel od firmy Transhire Worldwide a miestna firma, čo nám auto odovzdávala sa volala Drive Car Rental. Trochu chaos, ale zvládli sme to v kľude. Transhire ako sprostredkovateľ zabezpečil prevod peňazí z našej kreditky, 9% hneď pri rezervácii a zvyšok týždeň pred prevzatím auta. Na mieste sme podpísali ako zábezpeku bianco šek, ktorý nám na konci vrátili. Auto sme odovzdali poriadne špinavé ale formálne v poriadku.
Zaujímavý bol úvod na letisku. Po prílete sme hľadali okienka autopožičovní. Nikde nič. Letisko v Porte nie je dokončené, sprevádzkované časti pôsobia skromne až sparťansky a keby sme si neboli istí, že tam niekde musia byť, skoro by sme si mysleli že požičovne nevedú. Šípky „Car Rental“ na orientačných tabuľách smerovali von z príletovej haly. Vonku kde nič tu nič, len stanovisko taxíkov a autobusová zastávka.
Najprv sme skúsili zistiť viac na informáciach. Celkom sme neporozumeli vysvetleniu, že máme isť ďalej do haly a tam je nejaký telefón ktorý treba zdvihnúť. Vyšli sme znovu von, tam si nás všimol odkladač vozíkov ako bezcielne blúdime a priateľsky zisťoval, čo potrebujeme. Pochopil a znovu lámanou angličtinou začal splietať niečo o telefóne. Začali sme tomu veriť a po chvíľke sme objavili zhluk telefónov, ako bývali u nás na poštách a nad každým bolo logo príslušnej požičovne, Budget, Hertz, Alamo... a bol tam aj Drive Car. Trochu neisto som zdvihla telefón, voucher v ruke. Na druhej strane to začalo samé od seba zvoniť a zdvihli to (ako inak) v našej požičovni. Po krátkom dohovore prišli pre nás mikrobusom.
Tak sme sa naučili zase raz niečo nové o telefónoch, ktoré treba zdvihnúť. Potom som sa od L dozvedela, že v Nemecku takto fungujú aj informačné kancelárie. Nájdete telefón, zdvihnete a dozviete sa.
Zaujímavý bol úvod na letisku. Po prílete sme hľadali okienka autopožičovní. Nikde nič. Letisko v Porte nie je dokončené, sprevádzkované časti pôsobia skromne až sparťansky a keby sme si neboli istí, že tam niekde musia byť, skoro by sme si mysleli že požičovne nevedú. Šípky „Car Rental“ na orientačných tabuľách smerovali von z príletovej haly. Vonku kde nič tu nič, len stanovisko taxíkov a autobusová zastávka.
Najprv sme skúsili zistiť viac na informáciach. Celkom sme neporozumeli vysvetleniu, že máme isť ďalej do haly a tam je nejaký telefón ktorý treba zdvihnúť. Vyšli sme znovu von, tam si nás všimol odkladač vozíkov ako bezcielne blúdime a priateľsky zisťoval, čo potrebujeme. Pochopil a znovu lámanou angličtinou začal splietať niečo o telefóne. Začali sme tomu veriť a po chvíľke sme objavili zhluk telefónov, ako bývali u nás na poštách a nad každým bolo logo príslušnej požičovne, Budget, Hertz, Alamo... a bol tam aj Drive Car. Trochu neisto som zdvihla telefón, voucher v ruke. Na druhej strane to začalo samé od seba zvoniť a zdvihli to (ako inak) v našej požičovni. Po krátkom dohovore prišli pre nás mikrobusom.
Tak sme sa naučili zase raz niečo nové o telefónoch, ktoré treba zdvihnúť. Potom som sa od L dozvedela, že v Nemecku takto fungujú aj informačné kancelárie. Nájdete telefón, zdvihnete a dozviete sa.
Wednesday, October 12
Lisboa
Coimbra
Saturday, October 8
Vote for Direction
Alebo radšej nie. Len neprekonateľný ignorant by prehliadol predvolebnú agitku Ficovým smerom. Prevažnú časť septembra sme boli mimo Slovenska a je možné, že mi nejaké perly unikli.
Prvá správa, na ktorú som po návrate narazila sa týkala prieskumu verejnej mienky. Podľa septembrového prieskumu MVK najviac ľudí stále dôveruje R. Ficovi, takmer 33% občanov. Nasleduje ho prezident Ivan Gašparovič s vyše 26%. Tretiu priečku dôveryhodnosti obsadil predseda SMK Béla Bugár, ktorému dôveruje 14% oslovených.
Hm. Radšej to nekomentujem.
Nasleduje rešerž skvostných zrniek múdrosti.
Aug 30 Strana Smer žiada v uznesení, aby vláda SR do konca tretieho volebného obdobia NR SR neprijímala žiadne rozhodnutia o privatizácii majetku vo vlastníctve štátu alebo Fondu národného majetku SR. "Všade tam, kde príde Miklošovo privatizačné komando, je úplne evidentné, čo sa bude diať." Fico je presvedčený, že štát by mal predávať iba stratové spoločnosti.
Hmmm, zaujímalo by mal ktorý racionálny investor by KÚPIL stratovú firmu? Načo asi? A odkedy je štát na to, aby podnikal? Ani komunisti netvrdili, že by mal štát dosahovať pri zabezpečovaní služieb pre občanov zisk – akosi by to postrádalo logiku. A v neposlednom rade, žeby išlo o to, aby zostalo niečo na privatizačné kšefty aj pre ďalšiu garnitúru?
Aug 22 Smer chce využiť všetky legálne prostriedky na zníženie bankových poplatkov. Fico odkázal cudzím vlastníkom bánk, že podnikajú na území suverénneho štátu, a ten by mal „využiť všetky prostriedky na vytvorenie tlaku na banky, aby poskytovali svoje služby za ceny, ktoré zodpovedajú príjmom občanov“. Súčasný trend je podľa Fica neprijateľný, keďže úročenie vkladov kleslo takmer na nulu a banky požičiavajú obyvateľstvu za 8 až 9-% úrok. Podľa Fica zahraniční majitelia kúpili ozdravené slovenské banky lacno, vláda im znížila daň z príjmu a zrušila daň z dividend a tým im umožnila neprimerane zarábať. Preto banky radšej komunikujú s pravicovou vládou, než so sociálno-demokratickou stranou.
Ach bože. Komerčné banky sú predsa podnikateľský subjekt ako každý iný.
Predstavitelia Smeru vidia vzor v susednom Česku, kde tamojšie ministerstvo financií vyvinulo na banky tlak a prinútilo ich k viacerým ústupkom.
Áno, ale... zaujímalo by ma, či predstavitelia Smer-u poznajú pojem „kartelová dohoda“. Vo vyspelých krajinách existujú na riešenie štandardné mechanizmy, ale R. Fico musí byť originálny.
Ak tie nezareagujú, pripraví zákon o osobitnom zdanení bánk. Peniaze, ktoré by sa vďaka nemu vybrali navyše, chce Smer nasmerovať najmä do školstva a zdravotníctva.
Aug 4 Strana Smer tvrdí, že vie pomocou hedgingu garantovať nákupné ceny ropy.
"Vláda Mikuláša Dzurindu len potvrdzuje, že jej nezáleží na tom, ako žije väčšina obyvateľstva. Smer, ak bude vo vláde, nikdy nerezignuje na úlohu štátu pri tvorbe cien energií a vytvorí mechanizmus, ktorý umožní chrániť obyvateľstvo pred bezohľadnou cenovou politikou monopolov."
Nemôžem sa ubrániť dojmu, že R. Fico by najradšej všetko zoštátnil a potom sa stal riaditeľom zemegule.
Smer vidí priestor na ovplyvnenie cien energií aj v personálnom obsadení Úradu pre reguláciu sieťových odvetví.
Nepochybne :o)
Prvá správa, na ktorú som po návrate narazila sa týkala prieskumu verejnej mienky. Podľa septembrového prieskumu MVK najviac ľudí stále dôveruje R. Ficovi, takmer 33% občanov. Nasleduje ho prezident Ivan Gašparovič s vyše 26%. Tretiu priečku dôveryhodnosti obsadil predseda SMK Béla Bugár, ktorému dôveruje 14% oslovených.
Hm. Radšej to nekomentujem.
Nasleduje rešerž skvostných zrniek múdrosti.
Aug 30 Strana Smer žiada v uznesení, aby vláda SR do konca tretieho volebného obdobia NR SR neprijímala žiadne rozhodnutia o privatizácii majetku vo vlastníctve štátu alebo Fondu národného majetku SR. "Všade tam, kde príde Miklošovo privatizačné komando, je úplne evidentné, čo sa bude diať." Fico je presvedčený, že štát by mal predávať iba stratové spoločnosti.
Hmmm, zaujímalo by mal ktorý racionálny investor by KÚPIL stratovú firmu? Načo asi? A odkedy je štát na to, aby podnikal? Ani komunisti netvrdili, že by mal štát dosahovať pri zabezpečovaní služieb pre občanov zisk – akosi by to postrádalo logiku. A v neposlednom rade, žeby išlo o to, aby zostalo niečo na privatizačné kšefty aj pre ďalšiu garnitúru?
Aug 22 Smer chce využiť všetky legálne prostriedky na zníženie bankových poplatkov. Fico odkázal cudzím vlastníkom bánk, že podnikajú na území suverénneho štátu, a ten by mal „využiť všetky prostriedky na vytvorenie tlaku na banky, aby poskytovali svoje služby za ceny, ktoré zodpovedajú príjmom občanov“. Súčasný trend je podľa Fica neprijateľný, keďže úročenie vkladov kleslo takmer na nulu a banky požičiavajú obyvateľstvu za 8 až 9-% úrok. Podľa Fica zahraniční majitelia kúpili ozdravené slovenské banky lacno, vláda im znížila daň z príjmu a zrušila daň z dividend a tým im umožnila neprimerane zarábať. Preto banky radšej komunikujú s pravicovou vládou, než so sociálno-demokratickou stranou.
Ach bože. Komerčné banky sú predsa podnikateľský subjekt ako každý iný.
Predstavitelia Smeru vidia vzor v susednom Česku, kde tamojšie ministerstvo financií vyvinulo na banky tlak a prinútilo ich k viacerým ústupkom.
Áno, ale... zaujímalo by ma, či predstavitelia Smer-u poznajú pojem „kartelová dohoda“. Vo vyspelých krajinách existujú na riešenie štandardné mechanizmy, ale R. Fico musí byť originálny.
Ak tie nezareagujú, pripraví zákon o osobitnom zdanení bánk. Peniaze, ktoré by sa vďaka nemu vybrali navyše, chce Smer nasmerovať najmä do školstva a zdravotníctva.
Aug 4 Strana Smer tvrdí, že vie pomocou hedgingu garantovať nákupné ceny ropy.
"Vláda Mikuláša Dzurindu len potvrdzuje, že jej nezáleží na tom, ako žije väčšina obyvateľstva. Smer, ak bude vo vláde, nikdy nerezignuje na úlohu štátu pri tvorbe cien energií a vytvorí mechanizmus, ktorý umožní chrániť obyvateľstvo pred bezohľadnou cenovou politikou monopolov."
Nemôžem sa ubrániť dojmu, že R. Fico by najradšej všetko zoštátnil a potom sa stal riaditeľom zemegule.
Smer vidí priestor na ovplyvnenie cien energií aj v personálnom obsadení Úradu pre reguláciu sieťových odvetví.
Nepochybne :o)
Hnev a zlosť
Prekvapivo zaujímavý článok o hneve som objavila v tabu online.
5 nezmyslov o zúrivosti
Hnev je vždy zlý
Nie - existujú aj správne dôvody na to, aby sme sa rozčúlili (nie však vybuchli!). Hnev zapína alarm, keď niečo nie je v poriadku. Nakoniec môže pomôcť priviesť veci na správnu mieru - samozrejme s citom.
Návaly zlosti sú zdravé
Nie - každý výbuch napáda srdce, krvný obeh a hladinu hormónov, ktoré potom potrebujú dlhý čas na odbúranie stresu. Nakoniec sú škody väčšie ako výhody.
Ten, kto hovorí o zlosti, zbavuje sa jej
Nie - len vtedy, keď nehovoríme jeden cez druhého, ale spolu. Notorické vykričanie sa na niekoho iného nepomáha, môže viesť k chronickej zúrivosti. A výsledok? Na konci je len ťažko prekonateľný odpor.
Ničivá zlosť: Nechať vyjsť zlosť na povrch a dať jej voľný priebeh - môže vám to pomôcť len na krátky čas ale v podstate to nič nerieši.
Eskalácia: Z nepríjemného rozčúlenia môže vzniknúť agresia, ktorá má niekedy ničivé následky. Ak vo vnútri vybuchne vulkán, je väčšinou na použitie rozumu neskoro. Stratégie „kontroly hnevu" môžu zabrániť tomu, aby to prišlo až tak ďaleko.
5 nezmyslov o zúrivosti
Hnev je vždy zlý
Nie - existujú aj správne dôvody na to, aby sme sa rozčúlili (nie však vybuchli!). Hnev zapína alarm, keď niečo nie je v poriadku. Nakoniec môže pomôcť priviesť veci na správnu mieru - samozrejme s citom.
Návaly zlosti sú zdravé
Nie - každý výbuch napáda srdce, krvný obeh a hladinu hormónov, ktoré potom potrebujú dlhý čas na odbúranie stresu. Nakoniec sú škody väčšie ako výhody.
Ten, kto hovorí o zlosti, zbavuje sa jej
Nie - len vtedy, keď nehovoríme jeden cez druhého, ale spolu. Notorické vykričanie sa na niekoho iného nepomáha, môže viesť k chronickej zúrivosti. A výsledok? Na konci je len ťažko prekonateľný odpor.
Ničivá zlosť: Nechať vyjsť zlosť na povrch a dať jej voľný priebeh - môže vám to pomôcť len na krátky čas ale v podstate to nič nerieši.
Eskalácia: Z nepríjemného rozčúlenia môže vzniknúť agresia, ktorá má niekedy ničivé následky. Ak vo vnútri vybuchne vulkán, je väčšinou na použitie rozumu neskoro. Stratégie „kontroly hnevu" môžu zabrániť tomu, aby to prišlo až tak ďaleko.
Friday, October 7
Niečo o energetike... pohľad späť
Výkonný výbor FNM by sa mal zaoberať schvaľovaním investičného plánu pre Slovenské elektrárne, a.s (SE), ktorý vypracoval Enel, na konci tohto týždňa. Taliansky investor a ministerstvo hospodárstva sa dohodli na konečnej verzii plánu 14. augusta tohto roku. SE by mali v budúcnosti investovať takmer 1,9 mld. eur. Financovanie investičných projektov zabezpečí Enel zo svojich zdrojov a z dividend, ktoré sa od ich vstupu do elektrární do roku 2012 nebudú vyplácať. Znamená to, že tento investičný plán nemá s výnimkou nevyplatených dividend nároky na verejné financie.
Celý privatizačný proces by sa mal ukončiť ku koncu decembra tohto roku a Enel by tak definitívne vstúpil od 1. januára 2006 do SE ako 66-percentný akcionár. Talianska spoločnosť podpísala 17. februára zmluvu o akvizícii 66 % akcií SE za 840 mil. eur, čo je približne 32 mld. Sk.
Klub 500, združujúci slovenských vlastníkov podnikov nad 500 zamestnancov, žiadal v auguste vládu, aby zrušili privatizačný tender. Okrem výhrad k plánu rozvoja SE zo strany Enel-u, ktorý považovali za neseriózny a neprijateľný, kľúčová námietka sa týkala cien elektriny. Vstup Enel-u podľa nich prinesie navýšenie cien o 8 až 10 % nad existujúce reálne potreby ich navýšenia. Úlohou štátu je predsa zamedziť zneužívaniu dominantného postavenia veľkých hráčov na trhu a nie garantovať im nadsadené ceny. Klub 500 dal vláde na zváženie aj možnosť priamej výmeny akcií SE a českej energetickej spoločnosti ČEZ. Takéto prepojenie by podľa podnikateľov garantovalo využitie synergických efektov vyplývajúcich z opätovného prepojenia sietí, ktoré boli historicky vybudované ako jeden celok.
Prakticky ten istý deň (23.8.) ohlásil ČEZ zvyšovanie cien elektriny o 14,3%, na základe výsledkov veľkoobchodnej aukcie na dodávky elektriny. Celkový predaj elektriny v ČR vzrástlol o 4,1% oproti predchádzajúcemu roku. Medziročný nárast cien ČEZ je pritom nižší než na zahraničných burzách. Nárast cien pre domácnosti by podľa Energetického regulačního úřadu nemal prekročiť 10%.
Nemeckí výrobcovia elektriny tiež oznámili rast cien, o.i. vzhľadom na potrebu modernizácie existujúcich zdrojov a prípadnú výstavbu nových (čo je komplikované kvôli environmentalistom). Spotreba energií pritom stále stúpa, rýchlejšie ako stačia túto potrebu vykryť nové zdroje a to znamená jediné. Ceny budú rásť.
Klub 500 má isto svoje záujmy. Lobbisti využívajú neinformovanosť verejnosti a často si s tým nedajú ani veľa práce.
Celý privatizačný proces by sa mal ukončiť ku koncu decembra tohto roku a Enel by tak definitívne vstúpil od 1. januára 2006 do SE ako 66-percentný akcionár. Talianska spoločnosť podpísala 17. februára zmluvu o akvizícii 66 % akcií SE za 840 mil. eur, čo je približne 32 mld. Sk.
Klub 500, združujúci slovenských vlastníkov podnikov nad 500 zamestnancov, žiadal v auguste vládu, aby zrušili privatizačný tender. Okrem výhrad k plánu rozvoja SE zo strany Enel-u, ktorý považovali za neseriózny a neprijateľný, kľúčová námietka sa týkala cien elektriny. Vstup Enel-u podľa nich prinesie navýšenie cien o 8 až 10 % nad existujúce reálne potreby ich navýšenia. Úlohou štátu je predsa zamedziť zneužívaniu dominantného postavenia veľkých hráčov na trhu a nie garantovať im nadsadené ceny. Klub 500 dal vláde na zváženie aj možnosť priamej výmeny akcií SE a českej energetickej spoločnosti ČEZ. Takéto prepojenie by podľa podnikateľov garantovalo využitie synergických efektov vyplývajúcich z opätovného prepojenia sietí, ktoré boli historicky vybudované ako jeden celok.
Prakticky ten istý deň (23.8.) ohlásil ČEZ zvyšovanie cien elektriny o 14,3%, na základe výsledkov veľkoobchodnej aukcie na dodávky elektriny. Celkový predaj elektriny v ČR vzrástlol o 4,1% oproti predchádzajúcemu roku. Medziročný nárast cien ČEZ je pritom nižší než na zahraničných burzách. Nárast cien pre domácnosti by podľa Energetického regulačního úřadu nemal prekročiť 10%.
Nemeckí výrobcovia elektriny tiež oznámili rast cien, o.i. vzhľadom na potrebu modernizácie existujúcich zdrojov a prípadnú výstavbu nových (čo je komplikované kvôli environmentalistom). Spotreba energií pritom stále stúpa, rýchlejšie ako stačia túto potrebu vykryť nové zdroje a to znamená jediné. Ceny budú rásť.
Klub 500 má isto svoje záujmy. Lobbisti využívajú neinformovanosť verejnosti a často si s tým nedajú ani veľa práce.
Svadba
Na základe skúseností posledných mesiacov by som mohla napísať svadobný špeciál o tom, kde zohnať lacné a dobré svadobné koláče, víno, kde a za koľko majú vhodné obleky, košele, kravaty, šaty, doplnky. Kde robia úžasné kytice a koľko asi celá tá sranda stojí.
Celú svoju rannú mladosť som si predstavovala, že sa vydám s dvoma svedkami a pôjdeme s rodičmi na civilný obed do reštaurácie. Ale život býva úplne iný ako si predstavujete. A tak som sa vydala na hrade Devín s klasickou veselkou a dokonca aj tancovačkou potom. Síce sme si to trochu prispôsobili, ale konvencie sme búrali len veľmi nepriamo :)
Zoberiem to pekne po poriadku.
Po krátkom prieskume zvíťazili koláče v Danele. Majú špeciálny cenník pre svadby a iné väčšie akcie, nezľaknite sa cien čo majú vo vitríne. Priemerná cena bola tuším 8 Sk za koláčik, boli dost veľké a dobré. Všetky sa zjedli, aj v robote zmizli bleskurýchlo. Otec bol dokúpiť v pondelok ďalšie na oslavu do ich práce a predali mu ich ešte za „svadobnú“ cenu. Spokojní sme boli aj s tortami. Boli síce komorne malé, ale pekné a dobré. Každému sa ušlo, aj keď by sa boli zjedli aj dve. Odporúčam banánovo-čokoládovú alebo orechovú náplň. Na torty majú veľmi pekný katalóg, na webe nie je všetko. Majiteľka je ochotná a určite sa oplatí s ňou porozprávať. Keď prejavíte vážny záujem, dostanete ochutnať aj zadarmo. Zarazilo ma jediné – keďsme prišli pre hotové koláče, všetko bolo pekne nabalené podľa dohody, výslužky, tyčinky, pagáče, okrem poschodovej torty. Na moje veľké prekvapenie som sa dozvedela, že nemajú na ten rozmer vhodnú krabicu a že ju treba mať v aute na kolenách. Našťastie to bola torta potiahnutá marcipánom, čiže držala a pár rán od prstov na nej až tak nevadilo. Z toho plynie poučenie, že pre koláče by mali ísť najmenej dvaja ľudia. Čo keby bolo treba držať na kolenách poschodovku?
Dobré referencie som počula aj na EMO cukrarenska vyroba v Petržalke. Tiež sa tam dajú ochutnať koláče, ceny sú prijateľné a skúsenosti vraj dobré. Rovnako ako v Danele balia výslužky a všetko pripravia tak, že s tým nemáte žiadne ďalšie starosti. Nemám bohužiaľ osobnú skúsenosť, keďže sa mi nepodarilo včas nájsť na nich kontakt. Dodala mi ho kolegyňa až niekoľko dní pred svadbou (Sustekova 27, 851 04 Bratislava, tel: 02/62318113).
Víno sme mali od Matyšáka a z Rače (biele), červené z PD Vajnory. Ceny za sudové víno sú príjemné, všetci boli ústretoví. Z našej skúsenosti, ½ litra vína na osobu naozaj stačí, pokiaľ si nepozvete partiu ktorá sa mieni opiť pod obraz boží.
K oblečeniu a topánkam: Prešla som niekoľko salónov, ale Nicol u mňa zvíťazil s bezkonkurečným výberom šiat aj veľkostí a tiež profesionálnym prístupom. Majú k dispozícií veľa typov sukní na kombinovanie a sú naozaj ochotní. Môžete tam príst aj 4x, keď nie ste o niečom presvedčení a skúšať, pýtať sa. Majú tiež dobrý sortiment pánskych kravát a niekoľko košiel, ktoré presne pasujú.
Ťažšie to bolo s topánkami. V auguste boli pekné maslové lodičky beznádejne vypredané. Pomohlo mi nakoniec, keď som napísala dotaz na burzu na asi najznámejšej svadobnej stránke. Tip na obuv na Grosslingovej, tuším 14 bol naozaj dobrý. Celkom fajn výber bol aj v 7 Miles pri Tescu na Kamennom námestí.
Prekvapivo lacné a kvalitne pôsobiace kravaty sme úplne náhodou objavili v podnikovej predajni Paula v blízkosti križovatky Miletičovej a Trenčianskej. Hneď vedľa je veľký obchod s metrovým textilom, kam sme mali namierené pôvodne.
Ešte ku kytici. Tip na kvetinárstvo na Gorkého (vedľa optiky) mi dal kaderník. Je to príjemné alternatívne miesto k všadeprítomnému Raphis-u, Green Art ci Orchidei. V týchto troch kvetinárstvach, či už skoro sieťach ma odradil buď neosobný prístup alebo pásová výroba. Kvetinárkam je úpne jedno aké máte šaty, nespýtajú sa Vás na obľúbené kvety. Spravia viac menej čo chcete a ak nemáte predstavu, za 2 až 4.000 Sk sú ochotní spraviť štandard s ktorým nič nepokazíte, ale... ak máte chuť na niečo výnimočné, odporúčam zastaviť sa na Gorkého a porozprávať sa s majiteľkou.
Na záver:
Svadba je veľká vec a pokiaľ nemáte s organizáciou takýchto akcií skúsenosti, každá rada je drahá. Pokiaľ prípravy neberiete ako zábavku, odporúčam ich zveriť do rúk skúsenej osobe, buď z rodiny alebo profesionálovi, ktorý sa tým živí. Je len na Vás, koľko úsilia a času Vám za to stojí :o).
Celú svoju rannú mladosť som si predstavovala, že sa vydám s dvoma svedkami a pôjdeme s rodičmi na civilný obed do reštaurácie. Ale život býva úplne iný ako si predstavujete. A tak som sa vydala na hrade Devín s klasickou veselkou a dokonca aj tancovačkou potom. Síce sme si to trochu prispôsobili, ale konvencie sme búrali len veľmi nepriamo :)
Zoberiem to pekne po poriadku.
Po krátkom prieskume zvíťazili koláče v Danele. Majú špeciálny cenník pre svadby a iné väčšie akcie, nezľaknite sa cien čo majú vo vitríne. Priemerná cena bola tuším 8 Sk za koláčik, boli dost veľké a dobré. Všetky sa zjedli, aj v robote zmizli bleskurýchlo. Otec bol dokúpiť v pondelok ďalšie na oslavu do ich práce a predali mu ich ešte za „svadobnú“ cenu. Spokojní sme boli aj s tortami. Boli síce komorne malé, ale pekné a dobré. Každému sa ušlo, aj keď by sa boli zjedli aj dve. Odporúčam banánovo-čokoládovú alebo orechovú náplň. Na torty majú veľmi pekný katalóg, na webe nie je všetko. Majiteľka je ochotná a určite sa oplatí s ňou porozprávať. Keď prejavíte vážny záujem, dostanete ochutnať aj zadarmo. Zarazilo ma jediné – keďsme prišli pre hotové koláče, všetko bolo pekne nabalené podľa dohody, výslužky, tyčinky, pagáče, okrem poschodovej torty. Na moje veľké prekvapenie som sa dozvedela, že nemajú na ten rozmer vhodnú krabicu a že ju treba mať v aute na kolenách. Našťastie to bola torta potiahnutá marcipánom, čiže držala a pár rán od prstov na nej až tak nevadilo. Z toho plynie poučenie, že pre koláče by mali ísť najmenej dvaja ľudia. Čo keby bolo treba držať na kolenách poschodovku?Dobré referencie som počula aj na EMO cukrarenska vyroba v Petržalke. Tiež sa tam dajú ochutnať koláče, ceny sú prijateľné a skúsenosti vraj dobré. Rovnako ako v Danele balia výslužky a všetko pripravia tak, že s tým nemáte žiadne ďalšie starosti. Nemám bohužiaľ osobnú skúsenosť, keďže sa mi nepodarilo včas nájsť na nich kontakt. Dodala mi ho kolegyňa až niekoľko dní pred svadbou (Sustekova 27, 851 04 Bratislava, tel: 02/62318113).
Víno sme mali od Matyšáka a z Rače (biele), červené z PD Vajnory. Ceny za sudové víno sú príjemné, všetci boli ústretoví. Z našej skúsenosti, ½ litra vína na osobu naozaj stačí, pokiaľ si nepozvete partiu ktorá sa mieni opiť pod obraz boží.
K oblečeniu a topánkam: Prešla som niekoľko salónov, ale Nicol u mňa zvíťazil s bezkonkurečným výberom šiat aj veľkostí a tiež profesionálnym prístupom. Majú k dispozícií veľa typov sukní na kombinovanie a sú naozaj ochotní. Môžete tam príst aj 4x, keď nie ste o niečom presvedčení a skúšať, pýtať sa. Majú tiež dobrý sortiment pánskych kravát a niekoľko košiel, ktoré presne pasujú.
Ťažšie to bolo s topánkami. V auguste boli pekné maslové lodičky beznádejne vypredané. Pomohlo mi nakoniec, keď som napísala dotaz na burzu na asi najznámejšej svadobnej stránke. Tip na obuv na Grosslingovej, tuším 14 bol naozaj dobrý. Celkom fajn výber bol aj v 7 Miles pri Tescu na Kamennom námestí.
Prekvapivo lacné a kvalitne pôsobiace kravaty sme úplne náhodou objavili v podnikovej predajni Paula v blízkosti križovatky Miletičovej a Trenčianskej. Hneď vedľa je veľký obchod s metrovým textilom, kam sme mali namierené pôvodne.
Ešte ku kytici. Tip na kvetinárstvo na Gorkého (vedľa optiky) mi dal kaderník. Je to príjemné alternatívne miesto k všadeprítomnému Raphis-u, Green Art ci Orchidei. V týchto troch kvetinárstvach, či už skoro sieťach ma odradil buď neosobný prístup alebo pásová výroba. Kvetinárkam je úpne jedno aké máte šaty, nespýtajú sa Vás na obľúbené kvety. Spravia viac menej čo chcete a ak nemáte predstavu, za 2 až 4.000 Sk sú ochotní spraviť štandard s ktorým nič nepokazíte, ale... ak máte chuť na niečo výnimočné, odporúčam zastaviť sa na Gorkého a porozprávať sa s majiteľkou.
Na záver:
Svadba je veľká vec a pokiaľ nemáte s organizáciou takýchto akcií skúsenosti, každá rada je drahá. Pokiaľ prípravy neberiete ako zábavku, odporúčam ich zveriť do rúk skúsenej osobe, buď z rodiny alebo profesionálovi, ktorý sa tým živí. Je len na Vás, koľko úsilia a času Vám za to stojí :o).
Monday, October 3
Portugalské extrémy
Krásna krajina, tak nejak neeurópska, na polceste do Brazílie. Odporúčam každému, kto znesie trochu neistoty.
Miestami sme mali namále.
Z bedekra sme sa dozvedeli, že „parkovací systém“ a la homeless funguje aj tam. Znamená to, že v meste si sociálne prípady prilepšujú tak, že stoja pri voľných parkovacích miestach a pýtajú si niečo ako výpalné. Snažili sme sa tomu vyhnúť. Ale jeden večer v Lisabone sme bolo dosť unavení a hladní. V snahe rýchlo zaparkovať a najesť sa v prehľadnom a zdanlivo bezpečnom parku sme sa rozhodli podstúpiť riziko. Bezdomovec nás obchádzal a snažil sa získať svoj príspevok. Keď videl, že sme vytiahli igelitky zo supermarketu a začali jesť, pochopil (asi) že aj my sme chudobní a odišiel. Nie však na dlho. Po chvíli sa vrátil a začal žobrať jedlo. Dali sme mu nejaké zvyšky, na ktoré sme už stratili chuť – tento prístup sa mu moc nepáčil, ale nakoniec neohrdol. Tak sme povecerali s bezdomovcom.
Druhý príbeh sa odohral v Porte. Príchod v nedeľu večer nám ukázal Porto v pochmúrnom svetle. Opäť sme boli unavení po dlhej ceste. Vystrašili nás opustené domy so zabednenými oknami, množstvo
spodiny na ulici a hlavne hotel ako z mexického vidieka na podivnom námestí. Hneď ten istý večer sme si síce našli neporovnateľne lepší a nie drahší hotel, ale zlý dojem sme rozchádzali asi 2 dni. Asertívni žobráci a militantne pôsobiace skupinky aj v blízkosti pamiatok, boli sme dokonca svedkami malého policajného zásahu.
Naštastie v pondelok ráno bolo všeto inak. Porto ožilo ľudmi ponáhľajúcimi sa do práce, turistami, skrátka bežný život. Zdalo sa, že celkom sedí portugalské konštatovanie, ... Braga sa modlí, Lisabon sa naparuje a Porto pracuje. Nakoniec sa nám v Porte zapáčilo, možno aj vďaka portským pivniciam :o), medzi unikáty UNESCO patrí právom (ale po 21.00 sme radšej nevychádzali). Keď Z deň pred odchodom vykrikoval z balkóna Porto I love you, bolo jasné že už je to dobré.
Miestami sme mali namále. Z bedekra sme sa dozvedeli, že „parkovací systém“ a la homeless funguje aj tam. Znamená to, že v meste si sociálne prípady prilepšujú tak, že stoja pri voľných parkovacích miestach a pýtajú si niečo ako výpalné. Snažili sme sa tomu vyhnúť. Ale jeden večer v Lisabone sme bolo dosť unavení a hladní. V snahe rýchlo zaparkovať a najesť sa v prehľadnom a zdanlivo bezpečnom parku sme sa rozhodli podstúpiť riziko. Bezdomovec nás obchádzal a snažil sa získať svoj príspevok. Keď videl, že sme vytiahli igelitky zo supermarketu a začali jesť, pochopil (asi) že aj my sme chudobní a odišiel. Nie však na dlho. Po chvíli sa vrátil a začal žobrať jedlo. Dali sme mu nejaké zvyšky, na ktoré sme už stratili chuť – tento prístup sa mu moc nepáčil, ale nakoniec neohrdol. Tak sme povecerali s bezdomovcom.
Druhý príbeh sa odohral v Porte. Príchod v nedeľu večer nám ukázal Porto v pochmúrnom svetle. Opäť sme boli unavení po dlhej ceste. Vystrašili nás opustené domy so zabednenými oknami, množstvo
spodiny na ulici a hlavne hotel ako z mexického vidieka na podivnom námestí. Hneď ten istý večer sme si síce našli neporovnateľne lepší a nie drahší hotel, ale zlý dojem sme rozchádzali asi 2 dni. Asertívni žobráci a militantne pôsobiace skupinky aj v blízkosti pamiatok, boli sme dokonca svedkami malého policajného zásahu.Naštastie v pondelok ráno bolo všeto inak. Porto ožilo ľudmi ponáhľajúcimi sa do práce, turistami, skrátka bežný život. Zdalo sa, že celkom sedí portugalské konštatovanie, ... Braga sa modlí, Lisabon sa naparuje a Porto pracuje. Nakoniec sa nám v Porte zapáčilo, možno aj vďaka portským pivniciam :o), medzi unikáty UNESCO patrí právom (ale po 21.00 sme radšej nevychádzali). Keď Z deň pred odchodom vykrikoval z balkóna Porto I love you, bolo jasné že už je to dobré.
