Sunday, April 24
Palubný denník I.
20.9.2004
Prvé ráno v Andalúzii sa nesie v znamení rušnej dopravy, vŕtačiek, zbíjačiek, sem tam cirkulárka. Naše mestečko Torre del Mar ožilo. Je koniec sezóny a veľa sa rekonštruuje. Z+E suverénne zabrali izbu s manželskou posteľou a oknom do ulice, no myslím že to takmer oľutovali, keď ich budila zbíjačka a krik španielov už o 7.30.
Prvé ráno v Andalúzii sa nesie v znamení rušnej dopravy, vŕtačiek, zbíjačiek, sem tam cirkulárka. Naše mestečko Torre del Mar ožilo. Je koniec sezóny a veľa sa rekonštruuje. Z+E suverénne zabrali izbu s manželskou posteľou a oknom do ulice, no myslím že to takmer oľutovali, keď ich budila zbíjačka a krik španielov už o 7.30.
Bývame v druhom bloku domov od mora. Zatiaľ sme objavili len ulice naťahané medzi vysokými bytovkami (5-10 poschodí). Náš byt je rožný na piatom poschodí, takže máme výhľad na tri strany. Z našej spálne je výhľad na more, z druhej spálne na mesto a hory, z obývačky na býka. Čo sa týka mesta, aspoň tej časti v ktorej bývame, vyzerá to tu asi ako exotické Dlhé diely. Promenáda je pekne vybudovaná s palmami a inou subtropickou vegetáciou, frčia tu banánovníky, tuje, kaktusy a kríky s pôsobivými ružovými kvetmi. Pláž je nudná, rovná a široká s hrubým tmavošedým pieskom, nevyzerá byť vhodná na voľné ležanie. Z včera skúšal vodu a tvrdí, že je dobrá. More má neutrálnu modrozelnú farbu, mútne od piesku ale čisté.
Spoločný byt, spoločná kúpeľňa a spoločné problémy plodia nové božie prikázania, napr. nepožiadaš uterák manželky blížneho svojho. Jedla máme len tak na prežitie, kopec vecí treba dokúpiť. Nikomu sa nechce ísť hľadať obchod, nakoniec idú chlapi a my ich zatiaľ ohovárame.
Prvé dojmy z Andalúzie nám skalili okrem únavy po náročnom týždni aj miestne realie. V rámci môjho nekonečného optimizmu som podcenila varovanie od brata a výsledok bol, že sme zablúdili hneď v Malage. Značenie mimo diaľnic je v Španielsku často nedostatočné až mizerné, cesty sa križujú a zlievajú spôsobom, že by sa v tom na prvýkrát nevyznal ani besný pes. Pomaly sa stmievalo a s miestnymi sme si po telefóne nerozumeli, skrátka začínalo to byť napínavé. Keď sme nakoniec dorazili do Torre a našli bytovku, nikto nás tam nečakal. Kým som nabrala silu na ďalší hotentótsky telefonát, skúšala som nahovoriť zvyšok posádky, nech sa realizuje aj niekto iný. Angličtina totiž nebola podmienkou, majitelia bytu to síce nenapísali jasne ale začínalo mi dochádzať, že odovzdávanie kľúčov bude prebiehať posunkovou rečou. Po ďalšom telefonáte našťastie dorazil chlapík (naživo mu išla angličtina o niečo lepšie), tesne za ním kúzelná teta, ktorá mlela nonstop a samozrejme po španielsky. Vítala nás, vtipkovala a podávala dôležité informácie :-) Keď nás zanechali, zmohli sme sa už len na dve veci: prípitok na šťastný príchod a večera vonku. Bol to dlhý a strastiplný deň a hoci na poéziu už veľa energie nezostalo, jedno čaro prenajatých bytov nám neuniko. V kuchyni sme objavili nedopitého Johnyho Walkera - zíde sa Elenke na boľavý zub, bez veľkých okolkov vypili miestnu krabicovú sangriu a vyrazili do ulíc.
Spoločný byt, spoločná kúpeľňa a spoločné problémy plodia nové božie prikázania, napr. nepožiadaš uterák manželky blížneho svojho. Jedla máme len tak na prežitie, kopec vecí treba dokúpiť. Nikomu sa nechce ísť hľadať obchod, nakoniec idú chlapi a my ich zatiaľ ohovárame.
Prvé dojmy z Andalúzie nám skalili okrem únavy po náročnom týždni aj miestne realie. V rámci môjho nekonečného optimizmu som podcenila varovanie od brata a výsledok bol, že sme zablúdili hneď v Malage. Značenie mimo diaľnic je v Španielsku často nedostatočné až mizerné, cesty sa križujú a zlievajú spôsobom, že by sa v tom na prvýkrát nevyznal ani besný pes. Pomaly sa stmievalo a s miestnymi sme si po telefóne nerozumeli, skrátka začínalo to byť napínavé. Keď sme nakoniec dorazili do Torre a našli bytovku, nikto nás tam nečakal. Kým som nabrala silu na ďalší hotentótsky telefonát, skúšala som nahovoriť zvyšok posádky, nech sa realizuje aj niekto iný. Angličtina totiž nebola podmienkou, majitelia bytu to síce nenapísali jasne ale začínalo mi dochádzať, že odovzdávanie kľúčov bude prebiehať posunkovou rečou. Po ďalšom telefonáte našťastie dorazil chlapík (naživo mu išla angličtina o niečo lepšie), tesne za ním kúzelná teta, ktorá mlela nonstop a samozrejme po španielsky. Vítala nás, vtipkovala a podávala dôležité informácie :-) Keď nás zanechali, zmohli sme sa už len na dve veci: prípitok na šťastný príchod a večera vonku. Bol to dlhý a strastiplný deň a hoci na poéziu už veľa energie nezostalo, jedno čaro prenajatých bytov nám neuniko. V kuchyni sme objavili nedopitého Johnyho Walkera - zíde sa Elenke na boľavý zub, bez veľkých okolkov vypili miestnu krabicovú sangriu a vyrazili do ulíc.
# posted by KZ @ 3:35 PM 
