Thursday, October 20

 

Mexická vlna

Tretie dielko Maxima E. Matkina mi ozrejmilo nevyhranené pocity, ktoré som mala pri čítaní Polnočného denníka a Láska je chyba v programe. Miestami až skvostná irónia mestského pseudointelektuálskeho prostredia, kde sa každý snaží odlíšiť a zároveň byť in, inšpirovaná populárnymi extrémizmami a úchylkami musela zdvihnúť nejedného idealistu zo stoličky. Matkin spojil kvantá krčmových príbehov a sympaticky sa v tom váľa. Jeho knižky sú dobrou frčkou do nosa, krivým zrkadlom doby - kto hľadá osvetu tam ju nenájde.
Mexická vlna je iná. Hoci mi reflexie na detstvo v socializme, nežnú revolúciu a august 68 po množstve českých filmov lezú na nervy a často mi neprídu ani zvlášť vtipné (napr. spamy „Zaspomínajte si“, kde sú vyfotené Bajo žuvačky a Lesná zmes), v tomto prípade ma zaujala nenápadná zmena štýlu. Matkin ubral sarkazmu a odkrýva viac - občas až príliš. Kvôli množstvu obscénnych pasáží to nie je práve ideálne čítanie do autobusu, kde vám unudení spolucestujúci nakúkajú cez rameno :o)
Celkový dojem je veľmi fajn, hoci sa neviem ubrániť dojmu že pointa celého príbehu je predaná príliš lacno - škoda.
Osobne mi je ukradnuté, kto je MEM, no myslím, že by ma odhalenie jeho identity zvlášť neprekvapilo.

Comments: Post a Comment



<< Home

This page is powered by Blogger. Isn't yours?