Monday, October 3
Portugalské extrémy
Krásna krajina, tak nejak neeurópska, na polceste do Brazílie. Odporúčam každému, kto znesie trochu neistoty.
Miestami sme mali namále.
Z bedekra sme sa dozvedeli, že „parkovací systém“ a la homeless funguje aj tam. Znamená to, že v meste si sociálne prípady prilepšujú tak, že stoja pri voľných parkovacích miestach a pýtajú si niečo ako výpalné. Snažili sme sa tomu vyhnúť. Ale jeden večer v Lisabone sme bolo dosť unavení a hladní. V snahe rýchlo zaparkovať a najesť sa v prehľadnom a zdanlivo bezpečnom parku sme sa rozhodli podstúpiť riziko. Bezdomovec nás obchádzal a snažil sa získať svoj príspevok. Keď videl, že sme vytiahli igelitky zo supermarketu a začali jesť, pochopil (asi) že aj my sme chudobní a odišiel. Nie však na dlho. Po chvíli sa vrátil a začal žobrať jedlo. Dali sme mu nejaké zvyšky, na ktoré sme už stratili chuť – tento prístup sa mu moc nepáčil, ale nakoniec neohrdol. Tak sme povecerali s bezdomovcom.
Druhý príbeh sa odohral v Porte. Príchod v nedeľu večer nám ukázal Porto v pochmúrnom svetle. Opäť sme boli unavení po dlhej ceste. Vystrašili nás opustené domy so zabednenými oknami, množstvo
spodiny na ulici a hlavne hotel ako z mexického vidieka na podivnom námestí. Hneď ten istý večer sme si síce našli neporovnateľne lepší a nie drahší hotel, ale zlý dojem sme rozchádzali asi 2 dni. Asertívni žobráci a militantne pôsobiace skupinky aj v blízkosti pamiatok, boli sme dokonca svedkami malého policajného zásahu.
Naštastie v pondelok ráno bolo všeto inak. Porto ožilo ľudmi ponáhľajúcimi sa do práce, turistami, skrátka bežný život. Zdalo sa, že celkom sedí portugalské konštatovanie, ... Braga sa modlí, Lisabon sa naparuje a Porto pracuje. Nakoniec sa nám v Porte zapáčilo, možno aj vďaka portským pivniciam :o), medzi unikáty UNESCO patrí právom (ale po 21.00 sme radšej nevychádzali). Keď Z deň pred odchodom vykrikoval z balkóna Porto I love you, bolo jasné že už je to dobré.
Miestami sme mali namále. Z bedekra sme sa dozvedeli, že „parkovací systém“ a la homeless funguje aj tam. Znamená to, že v meste si sociálne prípady prilepšujú tak, že stoja pri voľných parkovacích miestach a pýtajú si niečo ako výpalné. Snažili sme sa tomu vyhnúť. Ale jeden večer v Lisabone sme bolo dosť unavení a hladní. V snahe rýchlo zaparkovať a najesť sa v prehľadnom a zdanlivo bezpečnom parku sme sa rozhodli podstúpiť riziko. Bezdomovec nás obchádzal a snažil sa získať svoj príspevok. Keď videl, že sme vytiahli igelitky zo supermarketu a začali jesť, pochopil (asi) že aj my sme chudobní a odišiel. Nie však na dlho. Po chvíli sa vrátil a začal žobrať jedlo. Dali sme mu nejaké zvyšky, na ktoré sme už stratili chuť – tento prístup sa mu moc nepáčil, ale nakoniec neohrdol. Tak sme povecerali s bezdomovcom.
Druhý príbeh sa odohral v Porte. Príchod v nedeľu večer nám ukázal Porto v pochmúrnom svetle. Opäť sme boli unavení po dlhej ceste. Vystrašili nás opustené domy so zabednenými oknami, množstvo
spodiny na ulici a hlavne hotel ako z mexického vidieka na podivnom námestí. Hneď ten istý večer sme si síce našli neporovnateľne lepší a nie drahší hotel, ale zlý dojem sme rozchádzali asi 2 dni. Asertívni žobráci a militantne pôsobiace skupinky aj v blízkosti pamiatok, boli sme dokonca svedkami malého policajného zásahu.Naštastie v pondelok ráno bolo všeto inak. Porto ožilo ľudmi ponáhľajúcimi sa do práce, turistami, skrátka bežný život. Zdalo sa, že celkom sedí portugalské konštatovanie, ... Braga sa modlí, Lisabon sa naparuje a Porto pracuje. Nakoniec sa nám v Porte zapáčilo, možno aj vďaka portským pivniciam :o), medzi unikáty UNESCO patrí právom (ale po 21.00 sme radšej nevychádzali). Keď Z deň pred odchodom vykrikoval z balkóna Porto I love you, bolo jasné že už je to dobré.
# posted by KZ @ 10:34 AM 
Comments:
<< Home
to nie je zase taky problem. staci planovat par mesiacov dopredu. PT je chudobne, cize na europske pomery sa tam da prezit celkom lacno. a stoji zo ta to...
Post a Comment
<< Home
